ZOSNUTIE PRESVÄTEJ BOHORODIČKY
Uprostred augusta slávime posledný mariánsky sviatok v cirkevnom roku. Pred naším zrakom znova oživuje udalosť ukončenia pozemskej púte a jej slávny vstup do nebeskej slávy. Východná tradícia pomenovala túto premenu Máriinho života z pozemského na nebeský liturgickým názvom uspenie – zosnutie. A začala s úctou uspenskej Bohorodičky hneď po Efezskom koncile (r. 431). Tým sa odlišuje od západnej tradície, ktorá slávi sviatok od 7. stor, pod názvom Nanebovzatie Panny Márie.
Je pozoruhodné, že až v našich časoch dozrel čas pre definitívne vyjadrenie Cirkvi – dogmu o viere, ktorá tu bola prítomná dlhé stáročia. Cirkev ústami Pia XII. v roku 1950 vyhlásila: Je Bohom zjavenou pravdou, že nepoškvrnená vždy panenská Matka Božia, Mária, po skončení svojho pozemského života bola vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy (DS 3903). Týmto vyhlásením Cirkev učí, že Boh osobitným spôsobom vyplnil svoje prisľúbenia na Márii a pre jej plnosť nadprirodzenej svätosti ju hneď po skončení pozemskej púte vzal k sebe do neba. Na ľudsky zvedavú otázku, či Mária prirodzene zomrela, alebo nie, text priamo neodpovedá. Ako je známe, práve univ. prof. ThDr. Mikuláš Russnák, gen. vikár prešovskej diecézy (1878 – 1954), podal pri príprave tejto dogmy znamenitú prácu Svätej stolici.
Dnes slávi Cirkev veľký sviatok. Veľmi jednoducho by sa dal pripodobniť pohrebu mamy. Dnes ale nie je deň smútku. Naopak – dnešok nám ukazuje radostné víťazstvo ženy, ktorej Syn porazil dávneho nepriateľa. (Gn 3,15) A keďže Mária žila v neustálej blízkosti Krista, on si ju po smrti zobral k sebe. Ako každé dieťa, aj Ježiš obdivoval svoju mamu. A tak s dušou i telom vzal ju do nebeského príbytku. Toto učenie sa nenachádza v evanjeliu, no je súčasťou našej viery. Veľmi pekne o tomto dni hovoria naše bohoslužobné texty: „Sme šťastní, že si našou zástankyňou, deň a noc sa prihováraš za nás“. Mária je už doma. Dnes všetky deti Cirkvi slávia radostné zavŕšenie cesty Božej matky. Dnes sa tešíme z toho, že ona dosiahla cieľ. Pomáhaj, svätá Matka, lebo my sme ešte na ceste!
Liturgická modlitba je staršia ako dogmatické vyhlásenie a vyjadruje prežívanú vieru veriacich. Ak načrieme do obsahu liturgických slôh na uspenie, sme až prekvapení ich bohatstvom, teologickou hĺbkou a jasnosťou.
Ó, aký je to veľký div! Zdroj života do hrobu sa dáva a hrob rebríkom do neba sa stáva. Raduje sa, Getsemanská záhrada, svätý príbytok Bohorodičky. Volajme, veriaci spolu s Gabrielom: „Raduj sa, Milostiplná, Pán s tebou. On skrze teba udelí svetu veľké milosti.“
Tropár, 1. hlas
Pri pôrode si panenstvo zachovala, Bohorodička,
pri smrti svet si neopustila.
Odišla si do večnej blaženosti,
Lebo si Matka Života
a svojimi modlitbami zbavuješ smrti naše duše.
Tropár, 2. hlas
Ani hrob ani smrť nezabránili Bohorodičke,
aby sa za nás ustavične modlila.
Stala sa našou pevnou nádejou.
Darca života ju uviedol do večnej blaženosti,
Lebo v jej panenskom lone prijal telo.
Zdroj: www.zoe.sk