Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo…. Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený….
V dnešnom Evanjeliu čítame o tom, ako istý vznešený muž z Arimtye, menom Jozef, si od Piláta vyžiadal telo Ježiša Krista, dal ho dole z kríža, zavinul do plátna a položil do hrobu, ktorý bol vytesaný v skale. Potom ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň. Ďalej čítame o tom, že v prvý deň po sobote včasráno prišli k hrobu Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome, aby podľa židovského zvyku voňavým olejom (myrom) pomazali mŕtve telo Ježiša, pretože ho nemohli pomazať predtým, než ho položili do hrobu. Tieto ženy sa preto nazývajú myronosice (ktoré niesli myro). Celú cestu ich trápila jediná myšlienka: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa priblížili k hrobu, zbadali, že veľký kameň je odvalený a ony môžu bez problémov vojsť dnu. Aké bolo ich prekvapenie, keď vošli do hrobu a uvideli tam sedieť mládenca v bielom rúchu! Bol to anjel, ktorý odvalil kameň od vchodu do hrobu. Anjel povedal ženám: „Nebojte sa! Hľadáte ukrižovaného Ježiša? Niet Ho tu, lebo vstal z mŕtvych, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. Choďte povedať Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych, že vás predchádza do Galiley, tam Ho uvidíte“. Rýchlo vyšli a utekali od hrobu. Mali veľký strach a zároveň i veľkú radosť z toho, že skutočne sa stalo to, čo im hovoril Spasiteľ. Kristus naozaj vstal z mŕtvych! Utekali to zvestovať apoštolom, aby sa s nimi podelili o túto radosť.Tu sa neopisuje stretnute žien myronosíc s Kristom, ale vieme, že tieto ženy nielen videli anjela a ako prvé sa dozvedeli o Kristovom vzkriesení, ale ako prvé videli vzkrieseného Krista. Tento fakt má veľký význam, preto v osobe žien myronosíc si vážime ženskú prirodzenosť, a tým celú ľudskú prirodzenosť.Tieto ženy preukázali veľkú odvahu, väčšiu ako apoštoli, a preto im Cirkev vyhradila hneď druhú nedeľu po Pasche, aby sme si každý rok pripomínali ich odvahu vyznať Krista a kázať Jeho Evanjelium. Ženy myronosice boli stále s Kristom počas Jeho utrpenia a stali sa prvými svedkami Jeho vzkriesenia. Každú nedeľu si v bohoslužobných textoch na utreni pripomíname tieto udalosti takto:
„Zavčas ráno sväté ženy s voňavkami ponáhľali sa k tvojmu hrobu a plakali. Zastavil ich anjel a riekol: Už bolo dosť sĺz, neplačte. Kristovo vzkriesenie apoštolom oznámte. Sväté ženy plakali, keď s vonnými masťami prišli k tvojmu hrobu, Spasiteľ. Anjel ich láskavo napomenul: Prečo hľadáte Živého medzi mŕtvymi? Veď ako Boh slávne vstal zmŕtvych.“
Láska žien myronosíc k Spasiteľovi je pre nás veľkým príkladom. Práve tieto ženy predišli v hlásaní radostnej zvesti o Kristovom vzkriesení apoštolov, ktorí sa rozutekali zo strachu, aby si zachránili svoje vlastné životy. Keď videli, že ich Učiteľa chytili, preľakli sa a zachovali sa veľmi zbabelo. Ženy myronosice preukázali väčšiu odvahu a netrápilo ich ani to, že vojenská stráž, ktorá strážila Kristov hrob deň a noc, sa im bude vyhrážať. Trápila ich jediná myšlienka: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Uvedomovali si, že sú telesne slabé, ale napriek tomu mali silnú vieru, že sa to nejako vyrieši, čo sa aj stalo. Kristovo vzkriesenie je obnovením ľudskej prirodzenosti a opätovným nasmerovaním Adama k večnému životu, pretože on sa prostredníctvom hriechu a smrti vrátil do zeme, z ktorej bol stvorený. Ako Adama nikto nevidel, keď bol stvorený, pretože nikto vtedy neexistoval, rovnako tak aj nového Adama, Krista, nikto nevidel, keď vstal z mŕtvych. Prvého Adama najprv videla žena (Eva), keď bola stvorená, nového Adama, Krista, po Jeho vzkriesení prvá videla žena. V tejto súvislosti aj istý autor konštatuje: „Spôsobuje obdiv, že prvé zjavenie sa Víťaza nad hriechom, diablom a smrťou sa uskutočnilo ženám, a nie učeníkom.“
1. Kedysi sa žena (Eva) rozprávala s diablom, padla a priniesla správu o páde Adamovi. Teraz sa ženy (myronosice) rozprávali s anjelom, potom videli Krista a priniesli správu o vzkriesení mužom (učeníkom). Ruší sa rozdelenie a pripisovanie zodpovednosti žene za pád. Obnova ženskej prirodzenosti sa uskutočnila vtelením Krista a Jeho narodením z najčistejšej Márie, na ktorú čakali celé storočia.
2. Vzkriesenie Ježiša Krista prinieslo obnovu celého stvorenia. Muž a žena sa podľa východného učenia dopĺňajú, sú si rovnocenní. Boh ich stvoril, aby žili spolu ako jedno telo, vo vzájomnej úcte a porozumení. Žena v Cirkvi prestáva byť len biologickou existenciou a stáva sa osobou, duchovnou existenciou, ktorá prichádza k zbožšteniu. Prirodzene, ešte jestvuje biologická odlišnosť medzi mužským a ženským pohlavím, ale aj táto odlišnosť bude zrušená po všeobecnom vzkriesení všetkých ľudí. Potom pretrvá ľudská osoba. To znamená, že pre spásu neexistuje rozdiel medzi mužom a ženou. Apoštol Pavol hovorí: „Nie je ani muž ani žena, lebo všetci ste jedno v Ježišovi Kristovi.“
3. Cirkev si spolu so ženami myronosicami v túto nedeľu pripomína všetky ženy a oceňuje ich miesto v rodine, spoločnosti a Cirkvi. Je to cirkevný deň žien, preto želáme všetkým ženám, aby sa im darilo plniť si svoje povinnosti čím najlepšie, lebo na ženách je veľká a svätá zodpovednosť správne vychovávať svoje deti. Mnohí si často ani neuvedomujeme, akú zodpovednosť majú ženy za fungovanie rodiny, ktorá je malou Cirkvou.
Zdroj internet