GRÉCKOKATOLÍCKA   CIRKEV  ZALUŽICE

II. nedeľa po Pasche – o Tomášovi

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

Keď pri čítaní evanjelia chceme pochopiť to, čo nám chce evanjelista sprostredkovať, musíme si vždy zachovať odstup od tradícií, predovšetkým však od vymaľovaných obrazov, ktorými sa umelci pokúšali vyjadriť túto epizódu. Tomášov prípad je v dejinách spravidla prezentovaný ako prípad neveriaceho, ktorý vkladá prst do Pánových rán na rukách a predovšetkým do boku, ako to nádherne vyjadril Caravaggio na svojom obraze, ale s evanjeliom to nemá nič spoločné, ako uvidíme.

Evanjelista píše, že „Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus“, Didimus znamená dvojča. Štyri krát sa Tomáš objaví v tomto evanjeliu, z toho tri razy (trojka je „kompletné“ číslo), je prezentovaný ako dvojča. Ale koho dvojča? Je Ježišovým dvojčaťom, pretože sa mu podobá v správaní. V apokryfných spisoch čítame: „Tomáš je moje druhé ja“, ale prečo je považovaný za Ježišove dvojča? Keď Ježiš oznámil svojim učeníkom, že chce ísť do Judey, pretože jeho priateľ Lazár je mŕtvy, všetci učeníci sa báli a hovorili Ježišovi: znovu ideš do Judey, veď ťa tam chceli zabiť. Iba Tomáš povedal: Poďme aj my a umrime s ním. Zatiaľ čo Peter chcel dať život za Ježiša a nakoniec ho zradil, Tomáš nie! Tomáš pochopil, že netreba dať život za Ježiša, ale spolu s Ježišom treba dať život za druhých. Preto je Tomáš prezentovaný ako Ježišovo dvojča, čiže ako ten, kto sa mu najviac podobá Ježiš a jeho dôležitosť je v tomto evanjeliu podčiarknutá tým, že sedem ráz sa tu vyskytne jeho meno. Takže „nazývaný Didymus, nebol s nimi“, prečo nebol s nimi? Čítali sme v tejto stati, že učeníci boli zo strachu že skončia ako Ježiš za zatvorenými dverami. Ale Tomáš Ježišovo dvojča, nemá strach, nebojí sa zomrieť ako jeho Učiteľ.

„Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch „, len vďaka Jánovi vieme, že pri Ježišovom ukrižovaní boli použité klince, „a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“, doslova nebudem veriť. Toto Tomášovo vyhlásenie nemôže byť interpretované ako absolútna negácia Ježišovho Vzkriesenia, ale je vyjadrením túžby veriť, je trochu podobné tomu, ako keď v slovenčine, reagujeme na nejakú dobrú správu, niečo výnimočné, nečakané, čo povieme? „Nie, neuveriteľné! Nemôžem tomu uveriť!“, to neznamená, že nechceme veriť, ale sa nám zdá, že je to tak veľké, preto povieme: „to nie je možné, to je neskutočné!“, nepopierame skutočnosť, ale jednoducho vyjadrujeme, že je to až veľmi dobré, že sa to zdá až nemožné. Takže Tomáš tu nepopiera možnosť, ale vyjadruje svoju horlivú túžbu po skúsenosti s ohlásenou správou.

„O osem dní“, táto indikácia je dôležitá: ôsmy deň je dňom Ježišovho Vzkriesenia a spoločenstvo veriacich sa v ten deň schádza, aby slávilo Eucharistiu, “ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel „, lepší je doslovný preklad „prichádza „Ježiš“, sloveso v prítomnom čase znamená, že vždy, keď sa spoločenstvo schádza, prejavuje sa Ježišova prítomnosť, „hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred“, indikácia, že Ježiš zakaždým, keď sa zjavuje stojí v strede a ktorú už evanjelista uviedol je dôležitá. Ježiš sa nestavia vyššie, ani neokupuje prvé miesto, ale stojí v strede. Čo to znamená? To znamená, že všetci ostatní, ktorí stoja okolo neho, sú s nim v rovnakom vzťahu, niet tu nikoho, kto je bližšie k Ježišovi a nikoho, kto je ďalej, nikto nie je prvý a ostatní až neskôr, ale Ježiš je v strede, uprostred a všetci okolo neho.

„A povedal:“, po tretí raz Ježiš hovorí: „Pokoj vám!“, nejde o želanie, Ježiš nehovorí, „pokoj nech je s vami“, ale je to dar. Zakaždým, keď sa Ježiš zjavuje, daruje tento pokoj, čiže plnosť šťastia, a s ním aj dar Ducha, ktorý je schopný prostredníctvom apoštolov rozšíriť dar Otcovej lásky voči ľudstvu.

„Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ „, Tomáš zoči voči Ježišovej výzve si dáva veľký pozor a neopováži sa dotknúť Pánových rán, naopak, „Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!““ je najvyššie vyznanie viery zo všetkých v evanjeliách. Čiže niečo úplne iné ako neveriaci, Tomáš je perfektný veriaci. Ján predstavil Ježiša ako zjavenie Boha a Ježiš Filipovi povedal: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9), stále je to Ježiš, ktorý hovorí: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som“ (Jn 8, 28), je tu Božie meno. Tomáš je prvý medzi učeníkmi, ktorý uznáva v Ježišovi plnosť Božstva, plnosť božského stavu, „Pán môj a Boh môj!“.

„Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení“, v Jánovom evanjeliu sú dve, medzi sebou úzko prepojené Blahoslavenstvá: jedno, ktoré vysloví Ježiš pri večery po tom, ako umyl nohy svojim učeníkom keď povedal: „Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte“ (Jn 13, 17), čiže ak máte tento postoj služby, a druhé je to, ktoré je s prvým úzko spojené: postoj služby umožňuje zakúsiť Vzkrieseného Krista vo vlastnom živote: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“. Tí, ktorí postupom času budú tak konať nie sú znevýhodnení, práve naopak, sú Blahoslavení, majú o jedno šťastie naviac. Evanjelista nám chce povedať, že nemusíte vidieť, aby sme uverili, ale keď uveríme, odovzdáme sa Ježišovi, staneme sa znakom jeho Vzkriesenia, ktorý ostatní môžu vidieť.

Komentár p. Alberto Maggi OSM

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.