GRÉCKOKATOLÍCKA   CIRKEV  ZALUŽICE

24. nedeľa po ZSD

Vedci Menningerovho inštitútu v Topeke, v štáte Kansas, urobili zaujímavý experiment. Našli skupinu bábätok, ktoré neplakali. To je však potrebné vysvetliť. Bábätka plačú, pretože inštinktívne vedia, že toto je spôsob, ako privolať pozornosť. Plačom upozorňujú, že niečo potrebujú. Tieto bábätka však boli v inej situácii. Ich rodičia ich nechávali plakať hodiny a nereagovali na ich plač. Viete, čo sa stalo? Bábätka prestali plakať, akoby zistili, že im to nie je nič platné. 
      Vedci však zhromaždili skupinu dôchodcov, ktorí mali za úlohu každý deň držať tieto bábätká na rukách, hrať sa s nimi, prihovárať sa im. Výsledkom bolo, že bábätká začali znova plakať. To, čo vedci predpokladali, to sa aj potvrdilo. Fyzický kontakt je veľmi dôležitý – pôsobí uzdravujúco. A to nielen pre bábätká… (www.eSermons.com) 
      Svätý evanjelista Lukáš v rozprávaní o uzdravení Jairovej dcéry tiež hovorí o dotykoch. A to vždy v spojitosti s Ježišom Kristom. Najprv spomína ženu, ktorá sa vo viere dotkla obruby Ježišových šiat – bola presvedčená, že to stačí k jej uzdraveniu. A táto dôvera sa jej vyplatila. Potom Kristus chytá mŕtve dievča za ruku a prikazuje jej, aby vstala – a ona vstala. Dotyk prinášajúci uzdravenie, dotyk prinášajúce nový život… 
      Neraz sme zahltení toľkými starosťami tohto sveta, že nenachádzame v svojom diári čas na stretnutie s Kristom. Škoda. Možno že prichádzame aj o ten božský dotyk, ktorý by nám sprostredkoval uzdravenie a nový život.

o. Miron Keruľ-Kmec

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.