„Rozsievač vyšiel rozsievať semeno…. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
Pomocou obrazu z prírody Ježiš vysvetľuje osudy Božieho slova. Pri pohľade na rozsievača si máme predstaviť Boha Otca, prorokov, Ježiša, Cirkev, kňazov, kresťanských rodičov. Teda každého, kto už priamo, alebo nepriamo ohlasuje Božie slovo. Rozličné typy pôdy predstavujú ľudí a ich postoj k Božiemu slovu. Ešte konkrétnejšie by sme mohli povedať, že Ježiš myslel na ľudské srdcia. Tvrdé, neúrodné, nestále, ale aj otvorené pre Božie slovo. Podľa toho má potom Božie slovo na človeka vplyv. Buď žiadny, alebo malý, alebo veľký. Ježiš myslel aj na ľudskú slobodu, že človek sa môže sám rozhodnúť, či bude alebo nebude prinášať úrodu. Napokon Ježiš mal pred sebou aj celé dejiny Božieho slova, ktoré bude prijímané jedincami, spoločenstvami a národmi, ale tak isto odmietane a znevažované.
Ako je to s Božím slovom dnes? Indický spisovateľ Sindh raz napísal: „Raz som sedel pod Himalájmi na brehu rieky. Vytiahol som z vody pekný okrúhly kameň. Rozbil som ho. Vnútri bol suchý. Ten kameň dlho ležal vo vode, ale voda sa nemohla predrať dovnútra. Tak je to aj s ľuďmi v Európe. Oni sú ponorení storočia do kresťanstva, ale kresťanstvo sa nedostalo do nich. Nežijú podľa neho. Vina ale nie je na kresťanstve, ale na tvrdosti ich sŕdc“. Takéto konštatovanie sa zaiste netýka všetkých, ale nie je v ňom kus pravdy? Dnes naozaj nevieme, či hovoriť o Európe pohanskej, alebo kresťanskej. A tak isto nevieme, čo hovoriť o Slovensku. Je podľa vás pohanské, alebo kresťanské? Myslite si, že je viac ľudí, ktorí žijú podľa Ježišovho učenia, alebo je ich menej?
A ako je to s nami? Do akej kategórie patrí naše srdce? Nie sme často tí, ktorí počúvajú Božie slovo, ale nedovolia, aby prinášalo úrodu? V dnešnú nedeľu by sme sa mali zamyslieť, čo to naozaj nie je veľký hazard, že naše srdcia sú tvrdou cestou, skalnatou pôdou a tŕním. Porozmýšľajme si, čo všetko v priebehu dňa počujeme, nad čím všetkým sa zamýšľame, čo všeličo pokladáme za dôležité a múdre, aj keď to nie je tak, či neraz až príliš veríme šikovným novinárom, ktorí s nami manipulujú, a pritom sa bojíme prijať do svojho srdca Ježišove posolstvo, ktoré jedine nás môže urobiť múdrymi, silnými a rozumnými? Nezdá sa vám, že sme už mohli byť svätejšími, keby sme sa nebáli Božieho slova?
spracoval o. Vlastimil