Čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?
Východní Otcovia na túto otázku odpovedajú náukou, ktorá vychádza z textu starozákonnej knihy Genezis o stvorení človeka: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“ (1, 26). Podľa Otcov je „obraz“ akoby nejakou skicou, náčrtkom, ktorý dostávame pri krste. K „podobe“ prichádzame celoživotnou prácou a snahou o dokonalosť. Hriech špiní Boží obraz v človeku, zakrýva ho blatom, prikryje ho iný obraz – zvieraťa, diabla; pokánie očisťuje človeka, čnosti mu dávajú lesk, život, krásu. Čím je niekto svätejší, tým je podobnejší Bohu. Preto východná cirkev dáva svätým prívlastok „prepodobní“, tj. veľmi podobní Bohu. Toto je cesta k večnému životu. Je potrebná viera, určitá veľkodušnosť v rozhodnutí vydať sa na túto cestu. Je nesprávne prepadnúť malomyseľnosti pri uvedomení si všetkých slabostí a hriešnych návykov, ktoré vytvárajú dojem, že dosiahnutie večného života je priam nemožné. „Bohu je všetko možné“ (Mt 19, 26). Večný život je dar, ktorý Boh dáva zadarmo tým, ktorí o neho usilujú. (Podľa: ŠPIDLÍK, T.: Prameny světla. Velehrad : Refugium, 1995, s. 21.)