GRÉCKOKATOLÍCKA   CIRKEV  ZALUŽICE

IV. Pôstna nedeľa – otec Ján autor spisu Rebrík

„Svojou knihou, premúdry, * prinášaš náuky sťa nevädnúce plody. * Sladkosťou napĺňaš srdcia tých, * čo ich vnímajú s triezvosťou, blažený. * Veď Rebrík dvíha duše uctievajúcich ťa s vierou * od zeme k nebeskej a trvalej sláve.“ (kondak)

Táto nedeľa je zasvätená pamiatke prepodobného Jána Lestvičníka (Klimaka), mnícha 6. storočia z monastiera hory Sinaj.

Keď Ján dosiahol šestnásty rok svojho života, rozhodol sa zasvätiť výlučne službe Bohu a odišiel na vrch Sinaj. Ide o miesto, kam kresťanskí mnísi prichádzali od polovice 3. storočia, keď unikali prenasledovaniam zo strany Rímskej ríše. Neskôr sem utekali pred prenasledovaniami zo strany moslimov. Treba povedať, že ho nesmierne obľubovali, pretože bolo známe už z obdobia Starého zákona: Boh tam odovzdal Mojžišovi desať prikázaní a uzatvoril s ním zmluvu (porovnaj Ex 19 – 20). Navyše sa traduje, že predstavuje najopustenejšie miesto sveta. Vraj dokonca aj divá zver, keď sem zablúdi, rýchlo sa ponáhľa preč.

Po príchode na vrch Sinaj si vybral za svojho duchovného otca veľmi skúseného mnícha Martyria. Hoci bol Ján vysoko vzdelaný, natoľko sa odovzdal do jeho rúk, akoby ani nemal vlastný rozum a vlastnú vôľu. Vďaka tomu sa rýchlo vzmáhal v poníženosti, čistote i skromnosti, takže vo svojich dvadsiatich rokoch mohol prijať podstrihnutie, teda definitívne zasvätenie mníšskemu životu. Keď mal tridsaťpäť rokov, jeho duchovný otec Martyrios zomrel a Ján sa rozhodol pre život v úplnej samote. Odišiel na miesto zvané Tola vzdialené približne osem kilometrov od monastiera a medzi ostatných mníchov prichádzal jedine na veľké sviatky, aby sa zúčastnil bohoslužieb. Jedol, pil a spal iba toľko, aby nezomrel. Všetok svoj čas venoval modlitbe, manuálnej práci a písaniu kníh.

Keď mal približne sedemdesiatpäť rokov, teda po štyridsiatich rokoch prísneho pustovníckeho života, bratia ho zvolili a ustanovili za igumena (predstaveného) svojho sinajského monastiera. Približne po piatich rokoch, teda okolo roku 600, odišiel v pokoji k Pánovi. Prostredníctvom nášho prepodobného otca Jána urobil Boh viacero zázrakov, napríklad privolal dážď na palestínske územia v období veľkého sucha, uzdravil chorého človeka a predpovedal budúce veci. Všeobecne známym sa však stal niečím celkom iným:

Ako igumena sinajského monastiera ho mnísi susedného monastiera z púšte Raita požiadali, aby pre nich napísal príručku duchovného života. Vznikol tak najvýznamnejší a najznámejší spis prepodobného Jána, totiž kniha Rebrík cností, po grécky Klimax. Práve podľa nej sa tento svätec niekedy nazýva Ján Klimax, prípadne Ján Klimak. Ide o príručku duchovného života zostavenú na spôsob rebríka vedúceho do neba, ktorý videl starozákonný patriarcha Jakub v Beteli (Gn 28, 10 – 17).  Prepodobný Ján, keď videl, ako na Sinajskú horu vystupujú ľudia, porozumel, že náš kresťanský život je neustále vystupovanie. Vieme, ako to býva, keď sa prestaneme modliť: každodenné starosti nás pohlcujú natoľko, že nemáme čas na modlitbu… a potom je nám ťažké vrátiť sa k modlitbe, lebo duša ju opustila, cúvla v duchovnom živote. Pýtame s prečo padáme a prečo sa nám nedarí v našich pokusoch vstať. Odpoveď je v evanjeliu tejto nedele: „Všetko je možné tomu, kto verí. A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím, pomôž mojej nevere.“… Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou a pôstom.“

Tak je to aj v našom živote. Keď uveríme, keď sa celkom zveríme Bohu, pomoc príde. Keď kráčame bojazlivo, s pochybnosťami a nariekaním, my sami odsúvame Božiu ruku, vystretú k nám. Evanjelium tohto dňa upriamuje našu pozornosť na to, že modlitba a pôst sú akoby dve krídla, ktoré nás udržiavajú počas cesty. Sv. Jánom Lestvičníkom, ktorý poznal túto púť, výstup, veľmi dobre a šiel ňou vo svetle Božej Lásky.

Uvedomujúc si Božiu lásku, môžeme ísť v istote vpred. Vo svetle tejto Božej lásky sv. Ján zjednocuje duchovné a praktické cvičenia v jeden duchovný rebrík. Ježiš a sv. Ján nás pozý- vajú k modlitbe a pôstu, k upevneniu ducha, aby sme mali silu vystupovať po rebríku dokonalosti… Vo štvrtok piateho týždňa Veľkého pôstu sa spieva Veľký kajúci kánon sv. Andreja Krétskeho.

Spracoval : ThDr. Vlastiml Bajužik, PhD.  – farár

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.