GRÉCKOKATOLÍCKA   CIRKEV  ZALUŽICE

III. Pôstna nedeľa – Krížupoklonná

V polovici veľkopôstneho obdobia Cirkev uctieva svätý kríž a klania sa mu, aby oslávila plody utrpenia. Počas celonočného bdenia tohto dňa po Veľkom slávosloví sa v slávnostnom sprievode vynáša kríž do stredu chrámu a zostáva tam po celý týždeň. V strede chrámu ľudia bozkom vzdávajú úctu svätému Krížu.

Aj v túto nedeľu všetko hovorí o slávnom Kristovom Vzkriesení. Ak sa zahľadíme na východný kríž, neuvidíme tu trpiaceho Krista, ale vzkrieseného a osláveného Spasiteľa. Touto nedeľou, ako aj počas dní nasledujúceho celého týždňa, veriaci uctievajú svätý kríž, ktorý sa stal nástrojom vykúpenia, prostriedkom spásy, zbraňou proti peklu.

Ústrednou piesňou tejto nedele je spev Tvojmu krížu klaniame sa Vládca a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme. Je to časť modlitby z veľkonočnej utierne Videli sme Kristovo vzkriesenie… Je to veľmi starodávna modlitba, lebo už v deviatom storočí tvorí súčasť ako veľkonočnej, tak aj nedeľnej utierne. Nachádza sa aj v najstarších bohoslužobných.

 „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).  Často obdivujeme prácu maliarov, ktorí znázornili Ježiša Krista na kríži. Nie kedy je u nôh Krista – lebka. Legenda, ktorá vznikla v kresťanskom staroveku, hovorí, že je to lebka Adama, pochovaného na tomto mieste pred tisícročiami. Kvapky krvi, ktoré tiekli z Kristových rán, padli na zem, prenikli povrchovou vrstvou a dotkli sa zpráchnivelých kostí. Tým dotykom starý Adam znova našiel život, našiel nesmrteľnosť stratenú hriechom.

Táto legenda je pravdivá vo svojom symbolickom význame. Lebka znázorňuje mŕtve ľudstvo, ktoré Kristovou obeťou znovu obsiahlo život.

Zdroj: www.zoe.sk

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.