„Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im“ Lk.6,31
…láska a odpúštanie obracia ľudí, viem o čom hovorím – zažívam to každodenne
Tých vecí, ktoré nám Ježiš dnes v evanjeliu odporučil, je zopár a vyzerajú na prvý pohľad desivé. No nakoľko sa hovorí, že nič nepresviedča tak, ako príklad života, uvediem jeden taký príklad zo svojho okolia. Prosím, sledujme charaktery zblízka a všimnime si, čo z človekom robí dobro, čo zlo, čo dobro vlastné, čo dobro iného, čo predsudky, čo odpúšťanie. (len ak to prečítaš do konca to bude mať zmysel)
Teddy Stallard bol považovaný za jedného z najposlednejších v triede: nezáujem o školu; zatuchlé, pokrčené šaty; neučesané vlasy; tvár stále kamenná; pohľad tupý, sklený, nezainteresovaný. Keď sa s ním jeho učiteľka, pani Tompsonová rozprávala, vždy jej odpovedal jednou slabikou. Nepríťažlivý, bez motivácie, stále mysľou kdesi ďaleko: takéhoto chalana nebolo ľahké mať rád.
A aj keď jeho učiteľka tvrdila, že všetkých žiakov vo svojej triede miluje rovnako, kdesi v hĺbke nej samej vedela, že nebola celkom pravdivá voči tomu, čo tvrdila. Vždy, keď opravovala Teddyho písomku, ako keby prežívala akýsi perverzný pôžitok z toho, že mohla označiť červeným iXkom všetky odpovede, ktoré neboli správne. A keď mu konečne na spodok papiera napísala známku 5 jej zadosťučinenie bolo naozaj úplné. Nemuselo to byť také. Mala predsa založený osobný spis Teddyho, tak ako každého žiaka. A teda o Teddym vedela toho viac, než ktokoľvek iný. No nechcela dovoliť, aby ju to, čo vedela ovplyvňovalo. V jeho zázname bolo napísané:
Prvá trieda: Zdá sa, že Teddy má budúcnosť. Je nadaný a usilovný. Jeho výsledky v škole sa ukazujú sľubnými. No jeho situácia doma je zlá. Druhá trieda: Teddy by mohol byť aj lepší. Jeho maka je vážne chorá. Doma mu nemá kto pomáhať. Tretia trieda: Teddy je dobrý chlapec, no príliš vážny. Učí sa ťažko. Tento rok mu zomrela matka. Štvrtá trieda: Teddy je veľmi pomalý. Správa sa však slušne. Jeho otec nemá o neho záujem.
Prišli Vianoce. Žiaci sa rozhodli, že prinesú svojej učiteľke pani Tompsonovej darčeky. Poukladali svoje darčeky na stôl v triede a už len čakali, ako sa bude pani Tompsonová tváriť, keď ich bude otvárať. Medzi nimi bol aj darček od Teddyho Stallarda. Bola prekvapená, že aj on jej doniesol darček. Bol zabalený do úplne jednoduchého hnedého papiera a prelepený lepiacou páskou. Na obale boli napísané jednoduché slová: „Pre pani Tompsonovú od Teddyho“.
Keď učiteľka otvorila balíček, vypadol z neho krikľavý, lacný náramok s polovicou chýbajúcich kryštálikov a fľaštička s lacnou voňavkou. Žiaci sa začali uškŕňať a chichotať. No pani Tompsonová zdá sa, že konečne do nej čosi vošlo, či to bol cit alebo rozum ťažko povedať, no v každom prípade si dala náramok na ruku a voňavkou si natrela svoje zápästie. Žiaci stíchli. Ruku vyzdvihla hore a hovorí: „Nevonia to krásne, žiaci?“ A žiaci, zdá sa, ako keby pochopili, na čo ich učiteľka naráža, reagovali: „óóó“ a „úúú“.
Na konci vyučovania, keď už žiaci boli preč, Teddy ešte zostal. Priblížil sa k pani Tompsonovej a tichým hlasom jej hovorí: „Pani Tompsonová…, pani Tompsonová, voniate presne tak, ako moja mama… a jej náramok vyzerá skutočne krásne na vašej ruke. Som šťastný, že sa vám môj darček páči.“ Pani Tompsonová bola dojatá. Keď Teddy odišiel, padla na kolená a prosila Boha o odpustenie za svoju tvrdosť.
Na druhý deň, keď žiaci prišli do školy, vítala ich nová učiteľka. Pani Tompsonová sa stala úplne iným človekom. Od tohto času nebola len učiteľkou. Stala sa aj poslom Božím. Stala sa človekom, oddaným láske k svojim žiakom a začala robiť veci, ktoré nikdy pred tým nerobila. Začala ukazovať srdce. Pomáhala všetkým žiakom, no najviac tým najpomalším. A zvlášť Teddymu Stallardovi. Ku koncu toho školského roka Teddy ukázal dramatické zlepšenie. Dobehol väčšinu najlepších študentov ba dokonca niektorých z nich i predbehol.
A potom škola skončila a žiaci sa rozlúčili so svojou učiteľkou a sa rozišli. Nepočula o Teddym dlho nič. Až raz jedného dňa dostala kartu. Bolo na nej napísané: Drahá pani Tompsonová, chcel som, aby ste to vedeli prvá: o pár dní končím školu dostávam diplom. Končím ako druhý najlepší v triede. S láskou, Teddy Stallard.
O 4 roky neskôr prišla ďalšia správa: Drahá pani Tompsonová, práve mi povedali, že som sa umiestnil ako prvý v hodnotení výsledkov skupiny, s ktorou som študoval. Chcel som, aby ste to vedeli prvá. Univerzita nebola ľahká no páčila sa mi. V láske ostáva Teddy Stallard.
A o ďalšie 4 roky neskôr: … Drahá pani Tompsonová, oznamujem vám, že som Theodore Stallard, M.D. (doktor medicíny). Čo na to hovoríte? Chcel som, aby ste vedeli ako prvá, že nasledujúci mesiac, aby som bol presný 27-ho sa žením. Chcel by som, aby ste mi prišli na svadbu, a aby ste sedeli tam, kde by bola sedela moja mama, keby sa bola tohoto môjho dňa dožila. Vy ste moja jediná rodina, ktorú dnes mám. Otec mi zomrel vlani. V láske Teddy Stallard.
Pani Tompsonová na svadbu šla a naozaj si sadla, kde by bola sedela jeho matka. Zaslúžila si tam sedieť. Pre Teddyho urobila niečo, na čo on nielenže nikdy nezabudol, ale čo úplne zmenilo jeho život.
Všimnime si niektoré postrehy z tohto príbehu a skúsme hľadať ich paralelu v evanjeliu. Niektorí by ste mohli povedať, že toto je príklad zo života dieťaťa. A deťom sa veci ako odpúšťanie, láska, prítulnosť robia ľahšie. Spomeňme si však, čo nám odporučil Ježiš: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18, 3). Dieťa je teda naším modelom. A potom nezabudnime, že Teddy dorástol a stal sa dospelým a svoje detské ideály si preniesol do dospelého života. Vždy žasnem nad ľuďmi, ktorí sú priam naivne, detinsky dobrí. Jednak sa pýtam: či títo ľudia s takýmto duchom a postojmi prežijú v tomto svete džungle a tvrdosti. Mnohí prežívajú, pretože sa dobra vzdať nechcú. No samozrejme trpia. Správať sa dobre, keď sa iní správajú voči nám zle nie je nikomu prirodzené. Je to vždy vec obety. Niektorí to vzdajú. Lebo im začne chýbať inšpirujúci a posilňujúci motor. Ale keby to aj v dospelosti nepraktizoval, Ježiš na nás nalieha, aby sme si v sebe pestovali dieťa.
No dnešný príklad nás stavia ešte aj pred inú vec. Okrem toho, že nám predstavuje človeka – dieťa – ktorý bol plný dobroty a odpúšťania, predstavuje nám aj učiteľku a čiastočne aj spolužiakov malého Teddyho. Spolužiaci sa ukázali ako zlomyseľní a posmešní. Aj také vie byť dieťa, keď nie je kultivované a usmerňované.
Učiteľka sa ukázala ako plná predsudkov a priam kultivovaného zla, ktoré – nebolo by to od veci zisťovať – ktovie odkiaľ sa vzalo, ale mala v sebe aj schopnosť k obráteniu, ktoré nakoniec v nej zvíťazilo. My mnohí ostávame len pri predsudkoch. A to je škoda.
Čo je však v celom tomto príbehu najdôležitejšie ? : že láska a odpúšťanie ľudí obracia. Teddyho milota a prítulnosť zlomyseľnú a zatvrdlivú učiteľku obrátila. A je tu ešte niečo: Teddy bol zlým žiakom, s meravými očami a nezaintresovaným správaním preto, lebo ho nikto nemiloval. Akonáhle ho učiteľka začala milovať, zobudila v ňom potenciál a Teddy začal rozkvitať. Toto sú všetko postrehy, ktoré môžu veľa pre náš život znamenať. Milujme ! lebo sme Milovaní .
Možno si poviete: Požiadavky Kristove sú síce silné, ale sú púhym idealizmom. Ktože ich môže zachovávať? Odpoveď: nikto! No je dobré, keď je človek idealista. Idealista je človek, ktorý je na ceste k svojmu ideálu a každým dňom, ak je poctivý sa k nemu približuje. Nikdy ho nedosiahne úplne. No približuje sa k nemu. A k takémuto idealizmu nás volá dnes Ježiš. K tomu, aby sme sa idealistami však stali, potrebujeme sa s jeho ideálmi stotožniť- potrebujeme milovať, lebo on miluje neprestajne.
spracoval o. Vlastimil