… Ježiš sa usadil v Kafarnau a práve tam oslovil rybárov: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Rybári nie sú ľudia, ktorí sedia na brehu zo založenými rukami a nehovoria, že ryby sú príliš hlboko a že nemajú záujem vstúpiť do siete . Rybárske remeslo vyžaduje námahu, skúsenosti, odvahu, umenie a hlavne trpezlivosť. Presne tie kvality, bez ktorých sa nezaobídu rybári ľudí. Odhodlanie k odpovedi však môže vyplývať len z istoty, že ten, ktorý volá, je sám velikým svetlom, ktoré vzišlo tým, ktorí sídlia v krajine a v tieni smrti.Človek sa pred Božím volaním, Božím svetlom nemôže skryť. Môže akurát pred ním utekať, podobne ako starozákonný Jonáš, ale Boh si človeka všade nájde. Dôležité je, aby človek pred ním neutekal celý život. Naozaj, niektorí ľudia akoby chceli sa s Bohom hrať na skrývačku, akoby im robilo radosť, že Boh ich nemôže chytiť. Veď si aj my spomeňme, koľkokrát sme pocítili, že Boh nás volá k vyšším veciam, ako sme žili, a predsa sme sa bránili, utekali, vyhovárali, skrývali a odkladali. Božie povolanie nie je bremenom, ale darom. A dar nám prináša vždy radosť. Keď nás Boh volá k niečomu novému, či je to zmena života, alebo zmena stavu, vždy nás chce obdarovať niečím, čo sme dovtedy nemali. Boh chce vždy naše šťastie, to si len my niekedy myslíme, že my sami si dáme najlepšie povolanie, že my sami najlepšie vieme, čo máme robiť a kam so svojim životom smerovať. Kristus sa zastavuje aj pri nás, jeho pozvanie i svetlo Svätého Ducha pozýva a osväcuje. Chce to odvahu, veľkú odvahu ! Predstavme si, že nás by niekto neznámy nečakane zavolal pri našej práci. Koľko by to bolo otázok, námietok, podmienok a protinávrhov, koľko úvah a odkladov! Ale tí štyria šli. Odvážne a statočne prijímajme pozvanie i povolanie Nášho majstra a statočne pracujme na spáse svojej nesmrteľnej duše !
o. Vlastimil