GRÉCKOKATOLÍCKA   CIRKEV  ZALUŽICE

UCTENIE PLAŠČANICE BEZ KŇAZA

UCTENIE PLAŠČANICE BEZ KŇAZA

Vo Veľký piatok podvečer sa zíde rodina pri stolíku, na ktorom je pripravené miesto pre
plaščanicu. Môžeme ju nahradiť ikonou s vyobrazením Pánovho utrpenia alebo svätým krížom.

Hlava rodiny: Na príhovor našich svätých otcov, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, zmiluj sa nad nami.
Prítomní: Amen.
Potom sa modlia tropár, 2. hlas:
Ctihodný Jozef sňal z kríža tvoje prečisté telo. * Ovinul ho čistým plátnom, ** natrel
voňavými masťami a uložil do nového hrobu.
Uvedený tropár hovoria viackrát, až kým hlava rodiny neprinesie a neuloží na pripravené
miesto plaščanicu, prípadne ikonu s vyobrazením Pánovho utrpenia alebo svätý kríž.
Odporúčame zapáliť pri nej na bezpečnom mieste sviecu.
A dodajú nasledujúcu modlitbu, ten istý hlas:
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov, amen.
Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, * ktoré prišli s voňavkami: * Vonné masti patria
zosnulým, ** ale Kristus je nesmrteľný.
Potom postupne, jeden po druhom, pristupujú k plaščanici alebo k posvätnému predmetu, ktorým
ju nahradili, a zvyčajným spôsobom ju uctievajú. Vtedy sa treba pomodliť veršové slohy
z Veľkého piatka (brožúrka Christós voskrése, str. 42 – 43):
2. hlas: Keď ťa, Kriste, prameň života, * Jozef z Arimatie sňal z kríža, * zavinul ťa do plátna
s vonnými masťami. * Chcel ťa zasypať vrúcnymi bozkami, * ako mu velila láska k tebe. * No bázeň
mu to prekazila. * Preto ti s vďačným srdcom volal: * „Láska moja, sláva tvojmu vstupu do hrobu!“
Verš: Pán kraľuje, velebou sa zaodel.
Keď si v hrobe svoje telo zatvoril, Spasiteľ, * desil sa pokorený vládca pekiel. * Brány jeho
mesta boli dolámané * a veraje rozbité. * Hroby sa otvorili a zosnutí vystúpili. * Vtedy zaplesalo
vďačné srdce Adamovo * a radostne ti volal v ústrety: * „Sláva tvojmu príchodu, láskyplný Pane.“
Verš: Upevnil zemekruh, že sa nezachveje.
Kriste, keď videli nebeské sily, * ako na teba udavači žalujú, že si rozvratník, * žasli nad
tvojou nesmiernou trpezlivosťou, * i nad tým, že tie isté ruky, ktoré kameň zapečatili, * aj tvoje
rebrá kopijou prerazili. * Ale z našej spásy sa radovali * a s vďačnosťou ti volali: * „Predobrý
Spasiteľ, sláva tvojmu vstupu do hrobu!“
Sláva. I teraz.:
Teba, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom, * z kríža sňali Jozef s Nikodémom. * Zaplakali,
keď ťa videli mŕtveho, * nahého a nepochovaného: * „Ó, najsladší Ježiš, * slnko ťa na kríži visieť
videlo, * preto svoju tvár mrakom zastrelo. * Aj zem sa hrôzou triasla. * Chrámová opona sa
roztrhla. * Teraz na teba hľadia naše oči. * Dobrovoľne si za nás zomrel, * Bože náš, ako ťa
pochovať máme? * Do akého plátna ťa obvinieme? * Ako sa len hriešnymi rukami tvojho tela
dotkneme? * Dobrodinec náš, aký pohrebný spev ti zaspievame? * Velebíme tvoje prehorké
umučenie, * pohreb i slávne vzkriesenie. * Sláva tebe, Pane.“
Potom povedia:
Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. *
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila
Boha Slovo, ** opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. ** Pane,
zmiluj sa, Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.
Hlava rodiny:
Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, na príhovor svojej prečistej Matky, našich prepodobných
a bohonosných otcov i všetkých svätých zmiluj sa nad nami a spas nás, hriešnych, lebo si dobrý
a láskavý k ľuďom, amen.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.