…Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: „Prejdi odtiaľto ta!“ – prejde. A nič vám nebude nemožné.“
Pán Ježiš hovorí, že by stačila viera ako horčičné zrnko, a napriek tomu vyčíta svojim učeníkom príliš malú vieru. Hovorí, že pre veľkú vieru nebudú žiadne nemožnosti – a toto prisľúbenie sa vzťahuje aj na nás. Prijímame toto prisľúbenie s nedôverou. Práve: s nedôverou; to znamená, že aj naša viera je, žiaľ, menšia než horčičné zrnko. Pýtame sa: ako je to? Či naša viera by bola schopná konať zázraky, ako viera rôznych, slávnych, svätých divotvorcov?
Teda! A prosili sme niekedy Boha o zázrak? Ak aj – tak vždy s tým akoby pokorným pochybovaním: kdeže by tam Pán Boh urobil pre mňa zázrak! Kdeže by tam moje modlitby boli schopné zázračne uzdravovať, premieňať, rozmnožovať chlieb, utišovať bolesť a utišovať búrky! Čiže jednak nedostatok viery, a teda aj nedostatok zázrakov. To neveriace pokolenie – ako ich nazýva Pán Ježiš – to sme aj my.
A predsa zázraky sa dejú – a to práve kvôli veľkej viere. Dôverujme Kristovmu prisľúbeniu a odvážme sa prosiť o zázrak. Ak to bude zázrak skutočne potrebný a prosba bude mať zmysel – môže sa neraz vyskytnúť príležitosť vyskúšať našu vieru, či sa ukáže schopnou prenášať hory.
Pozeráme na to, čo sa odohráva pred nami na oltári, s vierou, ktorá dokáže konať zázraky v našich srdciach a v našom živote ?
Tadeusz Olszański CM – P. ThDr. Ľubomír Stanček CM