Rozhovor Ježiša Krista so samaritánskou ženou pri studni, je skvelým príkladom ako si počínať pri evanjelizácií. Neraz túžime svedčiť o Kristovi, ale nevieme ako začať, prípadne ak začneme, neuspejme. Skúsme sa naučiť pár základných krokov.
Ježiš Kristus tým, že nadviazal rozhovor so ženou, porušil vtedajšiu spoločenskú etiketu, ktorá bránila takémuto rozhovoru so ženou a navyše Samaritánkou. Preto jeho prosba o vodu, musela vyzerať ako veľký kompliment, ako prejav úcty. Samaritánku toto gesto udivilo. Rovnako ju neskôr udivilo, že Ježiš neodsúdil jej hriešny spôsob života, aj keď mal k tomu perfektnú príležitosť.
Práve v tomto neraz robíme chybu. Nemáme dostatočnú úctu k druhému a príliš sa ponáhľame s odsúdením určitého skutku alebo postoja. Ježiš Kristus toto neurobil. Otvoril si tak cestu k jej srdcu a o pár minút neskôr do neho mohol vložiť radostnú zvesť o „živej vode“. Naučiť sa vyhýbať súdu a umeniu správneho používania komplimentov, je dôležitým krokom pre úspešnú evanjelizáciu.
Spisovateľ Charles Trumbull raz cestoval vlakom. Na jednej stanici nastúpil podnapitý muž. Len čo sa vlak pohol, začal dáviť na začiatku vagóna. Na tvárach cestujúcich sa objavil zhnusený výraz. Muž potom na neistých nohách prešiel vagónom a sadol si vedľa spisovateľa. Napil sa z fľaše a potom ponúkol alkohol Trumbullovi. Spisovateľ ho však neodsúdil pre jeho stav. Povedal: „Nie, ďakujem. Ale vidím, že ste veľmi šľachetný a dobrosrdečný človek.“ V očiach podnapitého muža sa objavil údiv, ale aj akási vďačnosť. Nasledoval rozhovor, ktorý neskôr priviedol tohto muža na cestu viery.
Ježiš nám dáva príklad – prijmime ho.
(www.eSermons.com)