„Je vzkriesenia deň, šťastím ĺudia plesajte…“ takto začína kánon veľkonočnej utierne. Navádza atmosféru radosti, ktorá plynie zo života a zmŕtvychvstania Krista. On je ten, ktorý odpovedá na základnú túžbu človeka – túžbu po trvalom a nenarušiteľnom živote. Túžbu, ktorá sa intenzívne objavuje zvlášť vtedy, keď človek zomiera, či keď stojíme nad otvoreným hrobom. Vtedy ľudia začnú fantazírovať o „hereckom nebi“, o „speváckom nebi“, o „nebi športovom“… Žiadne také nebo nejestvuje – je len život večný, pre ktorý nás stvoril Boh a chce nám ho dopriať, aj napriek tomu, že si človek vytvoril zložitú prekážku pre večné šťastie. Kristus ju odstránil svojou smrťou na kríži a potvrdil našu túžbu po trvalom živote práve svojim vzkriesením.
Dnes teda stojíme nad otvoreným hrobom, ktorý navždy zostane prázdnym, „veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už viac neumiera, smrť nad ním už nemá moci“/Rím 6, 9/. Tento pohľad na otvorený Kristov hrob a fakt jeho vzkriesenia je tou radosťou Veľkej noci, ktorú napriek všetkým útokom od prvých chvíľ po vzkriesení nik nedokázal zamedziť ani zbraňou, ani ideológiou, ani ničím iným, lebo to bolo ľudský veľmi silné.
Tento fakt Kristovho vzkriesenia je natoľko mocný, že preráža všetky prekážky viery celé dve tisícročia a dáva novú nádej ľuďom, ktorí na sebe zakúsili moc Kristovho odpustenia a začiatok nového života v duchovnom ponímaní. „Lebo ak sme s Kristom zomreli /hriechu/, veríme, že s ním budeme aj žiť „/Rím 6,8/. A tento život s Kristom vzkrieseným nám môže začať už teraz, ak svoje životné postoje zrovnáme s jeho princípmi evanjelia. Tak povediac – ak s ním „zrastieme“ natoľko, že s apoštolom Pavlom skonštatujeme: „nežijem už ja, ale vo mne žije Kristus“ /Gál 2, 20/.
Prajem vám ozajstnú radosť Veľkej noci, o ktorej Kristus povedal, že nám ju nik nevezme /Jn 16, 22/ a žičím vám aj istotu života, ktorú dáva len vzkriesený Ježiš v plnosti šťastia a zdravia duše i tela.
+Milan
„CHISTOS VOSKRESE ! “