„Choď, zavolaj svojho muža a príď sem.“ (Jn 4, 16) Ona odpovie: „Nemám muža.“
Pán Ježiš v rozhovore so samaritánkou jej adresuje výzvu: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem.“ (Jn 4, 16) Ona odpovie: „Nemám muža.“ Podľa tejto odpovede vidíme jednu dôležitú skutočnosť. Táto žena je pokorná. Priznáva svoju nepriaznivú situáciu. Je veľmi náročné žiadať od človeka pokoru. Dnes mnohí ľudia povedia, že žijú v harmonickom a šťastnom manželstve. Vôbec im neprekáža, že žijú bez sviatosti manželstva. Podľa mnohých je to, čo hovorí Cirkev nemoderné a zbytočné. Nevidíme, že Boh používa svoju Cirkev na to, aby preskúšal moju pokoru? Doslova módnym trendom sa stal životný štýl podľa motta: Boh áno, Cirkev nie! Lenže Pán Ježiš povie jasne: „Kto vás počúva, mňa počúva.“ Boh ustanovil Cirkev nato, aby hovorila v Jeho mene. A toto odmietajú aj mnohí „kresťania.“ Tu je odpoveď na otázku, prečo nezažívame silu a prejavy Svätého Ducha. Nie sme pokorní. Prvým ovocím zostúpenia Svätého Ducha bola kázeň svätého apoštola Petra, po ktorej sa poslucháči plní bolesti pýtali, čo majú robiť. Peter im dáva jasnú odpoveď: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ (Sk 2, 38) My pokrstení sme, ale zostáva nám robiť pokánie, ak chceme dar Svätého Ducha. Lebo tento dar nie je určený len pre svätého Bazila, svätú Terezku alebo blahoslaveného biskupa Gojdiča. Dar Svätého Ducha je pre každého z nás. Ak nemáme tento dar, koho predstavujeme? V čítaní so Skutkov apoštolov sme počuli, že v Antiochii učeníkov po prvý krát nazvali kresťanmi (porov. Sk 11, 26). Podľa koho ich tak nazvali? Predsa podľa Ježiša Krista. Ten muž, tá žena sa podobali na Ježiša Krista. A túto podobnosť vytvoril Svätý Duch. Bez pokory a obrátenia niet Svätého Ducha. Sledujeme rôzne filozofické, teologické diskusie na vysokej úrovni. Ale ak požadujme od niekoho pokoru v konkrétnej veci, hneď má naporúdzi množstvo argumentov, prečo to tak nemôže urobiť. Chýba nám pokora. V Liste Filipanom o Kristovi čítame, že sa stal poslušným až na smrť (porov. Flp 2, 8). Táto poslušnosť nám chýba.
Samaritánka prejavila pokoru, keď Kristovi povedala: Nemám muža. Preto mohla prijať dar Svätého Ducha a my preto o nej v tropári spievame: „…a stala sa slávnou naveky.“ Lebo na čo ona použila tento dar? Hneď ho odovzdávala druhým. Hneď išla do dediny povedať ostatným, že stretla mesiáša.
vladyka Peter – časť homílie