Keď príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví napravo a capov naľavo. Potom kráľ povie tým po pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, staňte sa dedičmi kráľovstva, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako cudzinca a prichýlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ Kráľ im odpovie: „Ozaj, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Potom povie aj tým po ľavici: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť, bol som cudzinec a neprichýlili ste ma, bol som nahý, a nepriodeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma.“ Vtedy mu aj oni odpovedia: „Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?“ Vtedy im odpovie: „Ozaj, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili.“ A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.“
Hlavnou myšlienkou “Posledného súdu”, o ktorom počúvame v Mäsopôstnu nedeľu, nie je popisovať jeho priebeh, ale ukázať mieru, podľa ktorej Boh meria naše skutky. Tou mierou je milosrdná láska, s ktorou sa človek ujíma toho, kto padol do telesnej alebo duševnej biedy. Bez ohľadu na náboženstvo, národnosť, politické presvedčenie, či rasu. Meradlom tu bude, ako sme sa zachovali voči nášmu blížnemu za takej situácie. Pri poslednom súde to Boží Syn zhodnotí slovami: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ Známa matka Tereza z Kalkaty na národnom eucharistickom kongrese v Pescare roku 1977 o. i. povedala: „Všetci budeme súdení z toho, čo sme urobili pre Ježiša, – nahého, hladného a väzneného. Hľadajme opusteného Ježiša, ktorý žije v našej blízkosti, dokonca v našom dome. Hľadajme chudobných v našich rodinách a robme im to, čo Ježiš robí nám…“
Hľaďme, aby sme vo svojom živote vykonali mnoho dobrého, vo svojom prostredí, v ktorom žijeme a za daných okolností… Aby nám Boží Syn nemusel raz povedať, že máme ruky i srdce síce čisté, ale prázdne. Každodennými skutkami lásky, často aj tými najmenšími, môžeme byť postavení medzi tých vyvolených a požehnaných v kráľovstve Boha Otca, ktoré je pripravené od stvorenia sveta.
spracoval o. Vlastimil