V sobotu učil v jednej synagóge. Nachádzala sa tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha chorľavosti. Bola zhrbená a vôbec sa nemohla narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby.“ Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.
V malom spoločenstve, ktoré sa schádzalo k štúdiu Svätého písma, kňaz položil otázku: „Čo si myslíte, čo spôsobilo zhrbenie ženy, o ktorej píše svätý Lukáš?“
Žena v pokročilom veku povedala: „No predsa určite zdravotné ťažkosti!“ Iná namietala: „Podľa mňa to spôsobilo jej materstvo. S výchovou detí je spojené veľa starostí a tie ju ubili.“ Ďalšia zas: „Možno to bol jej manžel, ktorý sa k nej správal hrubo!“ Muž v stredných rokoch bol inej mienky: „Možno, že to spôsobilo ponižujúce zaobchádzanie človeka, pre ktorého pracovala.“ Zaznela aj mienka: „Možno nikto nikdy neocenil a nevyužil jej schopnosti.“
Nakoniec kňaz vážne povedal: „Ježiš povedal, že bola spútaná satanom (porov. Lk 13, 16), ale neuviedol okolnosti ako to nastalo. Možno preto, aby sme po nich pátrali sami. A čo sme objavili? Možno že v dôvode, ktorý sme pripísali zhrbenosti tej ženy, sa odráža spútanosť, ktorú nevedomky vnímame vo svojom živote…“
Skúsme pomenovať to, čo nám nedovoľuje vystrieť sa a „vidieť“ hviezdy. Skúsme odhaliť, čo nás núti hľadieť iba na zem. Potom môžeme byť konkrétni v prosebnej modlitbe o preťatie týchto pút našim Spasiteľom.
Spracoval o. Vlastimil
Zdroj : Internet