GRÉCKOKATOLÍCKA   CIRKEV  ZALUŽICE

20. nedeľa po ZSD

Náš Spasiteľ predkladá príkaz lásky k nepriateľom nie v nejakom akademickom, sterilnom prostredí. Hovorí to ľuďom, ktorí celkom presne vedeli, kto sú ich nepriatelia.
Za doby Ježiša Krista izraelský národ bol priam obklopený nepriateľmi. Gréci, barbari a predovšetkým Rimania im veľmi znepríjemňovali život. Židia mali hlbokú nenávisť voči Rimanom. A to všetci, od veľkňaza až po najúbohejšieho žobráka. A mali na to aj dobrý dôvod. Rimania, ako okupačná moc, mnohými spôsobmi ponižovali a utláčali tento národ.
Okrem týchto nepriateľov mal Ježiš na mysli aj iných. Tým, že „porušoval“ zvyky o sobote, že hovoril o sebe, že je Syn človeka, židovskí náboženskí vodcovia spolu s veľkňazom sa ho chceli zbaviť tým, že ho zabijú. Čakali len na vhodnú príležitosť, aby ho verejne usvedčili z porušovania posvätných zákonov. Preto, keď Ježiš učí svojich učeníkov láske k nepriateľom, robí to s plným vedomým o týchto skutočných nepriateľov okolo seba.
Aký vzťah majú učeníci zaujať voči týmto nepriateľom? Je to sebaobetujúca láska prejavovaná v dobrých skutkoch voči tým, ktorí ich nenávidia. Je to láska, akú prejavil Otec skrze svojho Syna voči nám. Apoštol Pavol hovorí o celom ľudskom pokolení: „Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom“ (Rim 5, 10).
Mladá Cirkev priam hrdinsky napĺňala toto prikázanie. Bol to viditeľný efekt viery a lásky, ktorý panoval v ich srdciach.
Môžeme sa povzbudiť pohľadom na prvého mučeníka – sv. Štefana. Bol diakonom, ktorý „robil veľké divy a znamenia medzi ľudom“ (Sk 6, 8). Jeho práca spočívala v službe druhým. Ak by sme analyzovali jeho život, nenašli by sme nič, za čo by si zaslúžil čo i len jemné pokarhanie a tobôž nie smrť. Tí však, čo nenávideli Krista, nenávideli aj jeho nasledovníkov. Táto nenávisť viedla k ukameňovaniu sv. Štefana. Ale on premohol aj túto zlobu. Láska, ktorú mal v srdci mu velila, aby sa pomodlil za svojich katov. Skôr než naposledy vydýchne, prosí: „Pane, nezapočítaj im tento hriech“ (Sk 7, 60).
Rovnako sa môžeme povzbudiť mnohorakými utrpeniami, ktoré zakúsil apoštol Pavol a jeho spoločníci na svojich misijných cestách. Môžeme sa povzbudiť správaním tých tisícich mučeníkov, ktorí v prvých troch storočiach vyliali svoju krv počas krutých prenasledovaní. No nenájdeme zmienku, ktorá by hovorila o nejakej vzbure, odplate alebo útoku na tých, ktorí ich prenasledovali. Nasledovali príklad sv. Štefana a väčšinou koniec ich života bol naplnený modlitbou za tých, ktorí im život brali.
Vždy keď sa v histórií Cirkvi opomenula táto láska k nepriateľom – ako následok ochabnutia lásky k Bohu – nasledovali chyby, ktoré spôsobili bolestné rany na tele Cirkvi.

 

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *