GRÉCKOKATOLÍCKA   CIRKEV  ZALUŽICE

Niekoľko myšlienok na zamyslenie nad tým, čo nás vedie k účasti na referende….

Svätý Otec, pápež František: „Deti a mládež nie pokusné králiky“ (príhovor pred

osemčlennou delegáciou Medzinárodnej katolíckej kancelárie pre deti)

Svätý otec potvrdil „právo dieťaťa vyrastať v rodine s otcom a matkou, ktorí dokážu vytvoriť

vhodné prostredie pre jeho rozvoj a emočné dozrievanie“ a umožnia mu dozrievať aj „vo

vzťahu k mužskosti a ženskosti jedného otca a jednej matky“. Rodičia majú „právo na

mravnú a náboženskú výchovu svojich detí“, odmieta sa „akýkoľvek druh

experimentovania s deťmi a mladými na poli vzdelávania“. „S deťmi a mladými sa nesmie

experimentovať. Nie sú to pokusné králiky!“

List kardinála Jorge Maria Bergoglia štyrom karmelitánskym kláštorom v Buenos Aires

pri príležitosti hlasovania Senátu Argentínskej republiky ohľadom predloženého zákona

o manželstva homosexuálnych osôb a o adopciách detí takýmito osobami:

(…) V hre je život mnohých detí, ktoré budú dopredu diskriminované o obrané o možnosť

ľudského dozrievania, ktoré sa podľa Božej vôle má uskutočňovať s jedným otcom a s

jednou matkou. V hre je úplné odmietnutie Božieho zákona, vpísaného do našich sŕdc.“

(…) Aj tu je závisť diabla, prostredníctvom ktorej do sveta vstupuje dedičný hriech: závisť,

snažiaca sa ľstivo zničiť Boží obraz, teda muža a ženu, ktorí dostali príkaz rásť, množiť sa a

podmaniť si zem. Nebuďme naivní: toto nie je len politický boj, ale aj pokus zničiť Boží

plán. Nie je to len návrh zákona (to je len prostriedok) ale je to “popud” otca lži, ktorý sa

snaží zmiasť a oklamať Božích synov. A Ježiš hovorí, že na ochranu pred týmto klamárskym

žalobcom nám pošle Ducha Pravdy.

(…) Pohliadnime na svätého Jozefa, Máriu a na Dieťa Ježiša, a poprosme ich vrúcne, aby

ochránili argentínsku rodinu v tomto konkrétnom okamihu. Pamätajme na to, čo sám Boh

povedal svojmu ľudu v čase veľkého súženia: “Toto nie je váš boj, ale Boží”.

List kardinála Bergoglia z 5. júla 2010 doktorovi Justovi Carbajalesovi, riaditeľovi

Sekcie laikov Argentínskej biskupskej konferencie.

(…) Podstata ľudskej bytosti smeruje k zväzku muža a ženy ako vzájomná realizácia, ako

pozornosť a starostlivosť, ako prirodzená cesta k plodeniu. Toto dodáva manželstvu jeho

spoločenské pozdvihnutie a verejný charakter. Manželstvo má primát pred štátom a je

základom rodiny. Tá je bunkou spoločnosti, ktorá predchádza každému zákonodarstvu a

dokonca aj Cirkvi. Z toho vyplýva, že schválenie návrhu diskutovaného zákona by znamenalo

skutočný a ťažký antropologický úpadok.

Nie, manželstvo muža a ženy nie je to isté ako zväzok osôb rovnakého pohlavia.

Rozlišovať neznamená diskriminovať, naopak znamená rešpektovať. Diferencovať kvôli

odlíšeniu znamená vlastne hodnotiť, to nie je diskriminácia. V dobe, kedy sa tak veľmi nástojí na bohatosti pluralizmu a kultúrnej a sociálnej rozličnosti, je naozaj protirečivé

minimalizovať základné ľudské odlišnosti. Otec a matka nie sú to isté. Nemôžeme učiť

budúce generácie, že pripraviť sa na zámer vytvoriť rodinu a vziať na seba záväzok stabilného

vzťahu medzi mužom a ženou je to isté ako spolunažívať s osobou rovnakého pohlavia.

Buďme pozorní na to, aby sa nám v snahe predložiť a chrániť domnelé právo dospelých

nestalo, že odložíme na bok prvotné právo detí (ich jediné totiž treba uprednostňovať),

právo na to, aby mohli počítať so vzorom otca a matky, právo mať otca a mamu. (…)

Pastiersky list Zboru biskupov ECAV na Slovensku, ktorý sa čítal v evanjelických a. v.

chrámoch Božích na Prvý sviatok vianočný 25. 12. 2014

(…) Božia láska zjavená v Ježišovi Kristovi je mocou, ktorá zachraňuje hriešny svet, aj nás

osobne. Ako kresťania sme poslami vianočnej radosti, ktorá je tu predovšetkým preto, aby

naplnila srdce človeka skutočnou radosťou. A to, že sme takýmito poslami – to musí byť

viditeľné. Musí to byť viditeľné v našich rodinách, v našich medziľudských vzťahoch, v tom,

že sa zastaneme ukrivdených, že chceme a dokážeme pomôcť, že sa vieme rozdeliť s tými,

ktorí to potrebujú. Nezabúdajme však na to, že takými poslami vianočnej radosti máme byť

každý deň – aj vtedy, keď to práve nie je populárne či moderné.

Ako kresťania máme zodpovednosť, ktorá sa musí prejaviť vo všetkých oblastiach života i v

živote našej spoločnosti, našej krajiny. Preto vás v bratskej láske vyzývame, aby ste sa

zúčastnili aj na pripravovanom februárovom referende o rodine a jasne vyjadrili svoj

kresťanský postoj. Kresťanov jednoducho musí byť počuť a musia byť zreteľne

identifikovateľní – v pozitívnom slova zmysle. (…)

Miloš Klátik, generálny biskup, Milan Krivda, biskup ZD, Slavomír Sabol, biskup VD

S PASTIERMI PRI JASLIACH (Mons. Stanislav Stolárik, Pre Prešovský večerník,

Vianoce, 2014)

(…) Rodina je ohrozená i dnes, ako z vonku, tak aj z vnútra. Zdá sa, že úsilie

rozložiť rodinu z vnútra naberá na intenzite. Aktéri týchto projektov zabúdajú, že každá

jedna ríša, národ, ale aj civilizácia, prestali existovať, keď sa rozbila rodina. Vari toto je

zámer?… Či už to tak je alebo nie je, existuje recept na nezrealizovanie tohto

neľudského plánu: návrat k osvedčeným hodnotám, ktoré udržali rodinu a tým

i spoločnosť, a brániť rodinu i verejne. Veriaci môžeme neustále pridávať prosebnú

modlitbu: „Ježiš, Mária, Jozef, zachráňte naše rodiny!“

Pastiersky list vladyku Milan Chautura, košického eparchiálneho biskupa k sviatkom

Narodenia Pána 2014

(…) Ohrozenia rodiny a morálky mládeže už nie sú iba fatamorgánou“, lebo v rámci Európy

sa už reálne schvaľujú zákony o tzv. rodovej rovnosti, či o registrácii tzv. menšín – pod

čím sa rozumejú zákony o nadštandardnej ochrane všetkých iných vzťahov, len nie

prirodzených a pro-rodinných. Tieto ohrozenia už nie sú o pochybnostiach, ale ide o reálne

presadzovanie tzv. sexuálnej výchovy do škôl, či mediálny vplyv na myslenie súčasného

človeka napr. aj v rámci projektu s názvom „Hrou proti AIDS“. Spôsob, akým sa tieto

inštrukcie o sexuálnej výchove zavádzajú do vyučovania je až trestuhodný, lebo sú v ostrom

rozpore s právom rodičov vychovávať deti v morálke, ktorú oni uznávajú za vhodnú. Veď čo je to za demokraciu, ktorá nám chce vnucovať to, čo si „musíme myslieť“ a nie to, čo je

naším presvedčením?

Preto je tu referendum, pod ktoré sa v petícii podpísalo takmer pol milióna ľudí na

Slovensku! A my všetci sme volaní k tomu, aby sme si uvedomili vážne ohrozenia našich

rodín i našich detí a reagovali tak ako sv. Jozef z dnešného evanjelia. Jozef neváhal, a za noci

vstal, vzal dieťa a chránil ho útekom do Egypta. Nik z nás nemá právo zaváhať, ak ide o

ochranu dieťaťa, či rodiny. V tak závažnej otázke ako je referendum o rodine, musíme

vyjadriť svoj jednoznačný postoj voči tým, ktorí si myslia, že nám na tom nezáleží, a tak

môžu ťažiť z ľudskej pasivity.

Pastiersky list Mons. Bernarda Bobera na Nedeľu Svätej rodiny 2014

(…) Božie slovo nám predkladá obraz rodiny, v ktorom majú svoje pevné a nezastupiteľné

miesto otec, mama i deti. Takáto rodina je výrazom Božieho zámeru a plánu. Novodobá

Teória rodovej rovnosti to však označuje za prekonaný stereotyp. To znamená, že sme si

zvykli, že rodina je iba toto. Je to vraj len naša obmedzená predstava. Vraj sú aj iné možnosti

a sú rovnocenné. Žiaľ, vo viacerých krajinách dostala táto zvrátená teória aj právne

zastrešenie. Dvaja muži, alebo dve ženy už dokonca nemajú problém osvojiť si cudzie dieťa

a dosiahnuť i spoločenské uznanie, akoby boli skutočnou rodinou. Aj u nás sa stupňuje tlak na

reálne nastolenie tejto praxe. Najnovšie sa cez tzv. Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory

ľudských práv, pod rúškom ľudských práv a odstraňovania diskriminácie otvárajú dvere

bezbrehej svojvôli, ktorá odporuje zdravému rozumu. Prvou a najzraniteľnejšou obeťou

tejto teórie sú deti, naše deti.

(…) S obavou si kladiem otázku: Nemalo by sa všetko úsilie štátu a spoločnosti sústrediť na

podporu skutočnej rodiny postavenej na manželstve muža a ženy? Veď iba zo zväzku muža

a ženy povstane nový život. Ináč to nie je možné! Spoločnosť môže bezpochyby žiť a prežiť

bez homosexuálnych párov a partnerstiev. Prestane sa však úspešne rozvíjať, ak sa ženy

a muži neotvoria pre deti a ak rodičia nepreberú za to zodpovednosť počas celého svojho

života (Kurt J. Heinz, nemecký kresťanský publicista).

(…) Tzv. scitlivovanie detí, aby si tak samé mohli vyskúšať a určiť svoj rod, je zločinom na

deťoch. Varoval pred tým aj Svätý otec František: Nemôžeme dopustiť, aby sa z detí stávali

pokusné králiky! (príhovor k delegácii Medzinárodného katolíckeho výboru pre deti, Rím 11.

apríla 2014).

(…) Zoči-voči týmto ohrozeniam chcem upriamiť vašu pozornosť na blížiace sa referendum

o ochrane manželstva a rodiny. Je to chvályhodná iniciatíva. Chce potvrdiť súčasný právny

stav a zastaviť silný tlak tých, ktorí chcú zaviesť spomínané „nové ľudské práva“.

Pastiersky list vladyku Mons. Jána Babjaka SJ na sviatok Bohozjavenia Pána, 6.

Januára 2015

(…) Ide mi o záchranu rodín. Ide mi o deti, ktoré veľmi trpia, ak sa ich rodičia rozvádzajú

a oni sú trhané na jednu či druhú stranu. Vyzývam všetkých ľudí dobrej vôle, aby chránili

rodinu, lebo niet bezpečnejšej kolísky pre deti, ktoré prichádzajú na svet, ako je rodina – ako

je náručie matky i náručie otca.

(…) Už o mesiac sa bude konať referendum za rodinu. Prosím vás, nepovedzte, že sa vás to

netýka. Týka sa nás to všetkých a veľmi bytostne, preto sa ho máme zúčastniť všetci, aj so

svojimi rodinnými príslušníkmi a každý z nás by mal povzbudiť aspoň niekoľkých

ďalších ľudí, rodinu, známych, priateľov, kolegov, aj neveriacich, ktorí si rodinu vážia, aby

sa referenda zúčastnili. Staňme sa apoštolmi tejto dobrej veci, Božej veci. Viaže nás to aj vo

svedomí, lebo účasťou na referende môžeme obmedziť zlo, môžeme prispieť k záchrane

rodiny. Áno, ísť na referendum je dobrý skutok, aby sme zamedzili sexuálnej výchove na

školách, ktorá je deštrukčná a navádza už malé deti na neviazaný sexuálny život. Drahí rodičia, nie štát vám dal deti,

ale vy ste im darovali život, prijali ste ich od Boha ako

dar, nedovoľte, aby vám ich morálne zničili. Účasťou na referende sa nestaviame proti

nikomu, ani neobmedzujeme práva nijakej menšiny. Nechceme však dovoliť, aby sa

nejakým spôsobom nahlodávala podstata rodiny, ktorá podľa Božieho plánu spočíva

v otcovi, matke a deťoch. Účasťou na referende zamedzíme absurdite, že rodičia budú

posielaní do väzenia za to, že odmietnu, aby sa ich deti zúčastňovali sexuálnej výchovy.

Tiež nesmieme dovoliť, aby sa rodinám odoberali deti justíciou a dávali sa potom na

výchovu aj homosexuálnym párom, ktoré nikdy pre deti nemôžu vytvoriť optimálne

rodinné prostredie.

Účasťou na referende všetci podporíme svoju vlastnú rodinu, ale aj ostatné rodiny.

Budeme hlasovať za ochranu zdravej rodiny. Je to veľmi dôležité. Preto hovorme o tom aj

svojim priateľom, blízkym a známym. Verte mi, referendum nie je o politike, ale o rodine.

  1. február 2015 bude naozaj dôležitý v histórii Slovenska. Ja i ty, my všetci rozhodneme, o

ochrane detí a rodinného života. Médiá nás budú strašiť, že sa referenda nezúčastní

potrebný počet voličov. Nedajme sa pomýliť, ale podporme ochranu rodiny, manželstva

a detí. Je to naša najdôležitejšia úloha. Nosením bielych stužiek, či nálepkami na

autách chceme dať najavo, že sa referenda zúčastnime a pozývajme tým aj ostatných, aby sa

ho zúčastnili.

Pastiersky list nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka na Nedeľu Svätej rodiny

(….) Sme svedkami toho, že v súčasnosti sa začína nebezpečne hovoriť o rodine ako o

inštitúcii rôznych podôb a vzťahov. Tvrdí sa, že pohlavie človeka ako muža alebo ženy nie

je nemeniteľné, vopred dané, ale že si ho môže každý človek určiť sám. Teda nie Boh stvoril

človeka ako muža a ženu, ale my ľudia si robíme svoje „pohlavie“ sami. A tak už nie sú iba

dve, ale aj iné „pohlavia“ podľa sexuálnych sklonov a želaní jednotlivcov, aj keď by tie boli

akokoľvek bizarné. Médiá sa nás snažia presvedčiť, že sme netolerantní, keď trváme na

tradičných hodnotách a princípoch rodiny. Je nám to predkladané ako cesta pokroku.

„Tradičné manželstvo a rodina“ – tento Boží poriadok pre muža a ženu – v tom nemajú

miesto. Áno, sme pod tlakom sekulárnej spoločnosti, a predsa naša identita, Bohom darovaná

je nemeniteľná a zároveň výnimočná. Niet väčšej hodnoty pre ľudí žijúcich v manželstve,

ako je kresťanské manželstvo. Ježiš Kristus, ktorý priniesol zmierenie všetkému, prinavrátil

manželstvo a rodinu k ich počiatočnej forme (porov. Mk 10,1-12). Rodina a manželstvo boli

Kristom vykúpené (porov. Ef 5,21-32), obnovené na obraz Najsvätejšej Trojice –

tajomstva, z ktorého vychádza každá opravdivá láska.

Pastiersky list ordinára Ozbrojených síl a Ozbrojených síl SR Mons. Františka

Rábeka k Vianociam

(…) Spochybňovanie vlastnej totožnosti ako muža či ženy, nabádanie k vytváraniu

nestabilných, premenlivých alebo priamo protiprirodzených vzťahov je podkopávaním

základov zdravej rodiny a tým i budúcnosti ľudskej spoločnosti.

(…) Ak sa chcela Svätá rodina zachrániť, musela utiecť z dosahu Herodesovej moci. Kam

môže utiecť dnešná rodina pred týmito ohrozeniami? V globalizovanom svete nejestvuje

žiadne zahraničie, kde by nás tieto vplyvy nezasiahli. Nepomôže asi nič iné, ako

vybudovanie si obranných mechanizmov a vlastným sebaovládaním musíme dokázať

ignorovať zlé mediálne vplyvy, správnym poradím hodnôt musíme uprednostniť hodnoty

zdravého rodinného života pred zvodnými ponukami hmotného blahobytu a užívania, ktoré

sa nám ponúkajú za cenu obetovania našich záväzkov voči rodine.Úryvky z knihy Marie Vágnerovej: Vývojová psychologie – I. Dětství a dospívaní.

(Praha: Nakladateství Karolinium).

„Deti v batolivom a predškolskom veku sa často identifikujú so svojimi rodičmi, obvykle

rodičom rovnakého pohlavia. Napodobňujú ich prejavy, preberajú ich postoje a hodnoty.

Osvojujú so vzorce správania a spôsoby riešenia problémov, ktoré sú pre identifikačný model

charakteristické. Tendencie k identifikácie súvisí s potrebou malého dieťaťa nestratiť väzbu

s citovo významným človekom. Dieťa chce byť ako on, aby si uchovalo jeho lásku a tým

pádom aj pocit bezpečia.“

„Deti napodobňujú prejavy takého správania, ktoré vidia u rodičov, resp. starších súrodencov

rovnakého pohlavia. Rodič je pre nich ako model mužskej či ženskej role veľmi

významný.“

„Matka žije v tesnom spojení s deťmi, je súčasťou ich každodenného života, zabezpečuje ich

bežné telesné i psychické potreby. Dieťa je v rannom školskom veku na ňu naviazané v rámci

každodennej interakcie. Táto závislosť je veľmi nápadná a môže sa prejaviť aj viditeľným

spôsobom v záťažovej situácii. Matka je ochrankyňou detskej istoty a bezpečia, reguluje

mieru stresu, ktorému je dieťa vystavené a zároveň je grantom plnenia povinností, kontroluje,

do akej miery sa deti vychovali žiadúcim spôsobom.

Otec dopĺňa pôsobenie matky a občas vyrovnáva prípadné problémy z tohto vzťahu

vyplývajúce. Je alternatívnym modelom dospelej osoby, v kontaktu s ním môže dieťa

získať iné skúsenosti než v interakcii s matkou.

„Prítomnosť oboch rodičov je zdrojom mnohých užitočných skúseností. Dieťa je nútené

diferencovať vo vzťahu k dvom dospelým, osobne významným bytostiam. Nezostáva

fixované na matku a to mu v ďalšej vývinovej fáze uľahčuje odpútanie od rodiny. Výlučnosť

vzťahu s iba jedným rodičom môže byť obmedzujúci. Interakcia s matkou a otcom slúži

deťom nielen ako model vzájomného vzťahu mužskej a ženskej role, ale reprezentantom

všetkých vzťahov tohto druhu, pretože žiadny iný tak dobre nepoznajú.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.