„Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40)
Hlavnou myšlienkou „Posledného súdu“, o ktorom počúvame v Mäsopôstnu nedeľu, nie je popisovať jeho priebeh, ale ukázať mieru, podľa ktorej Boh meria naše skutky. Tou mierou je milosrdná láska, s ktorou sa človek ujíma toho, kto padol do telesnej alebo duševnej biedy. Bez ohľadu na náboženstvo, národnosť, politické presvedčenie, či rasu. Meradlom tu bude, ako sme sa zachovali voči nášmu blížnemu za takej situácie. Pri poslednom súde to Boží Syn zhodnotí slovami: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ Známa matka Tereza z Kalkaty na národnom eucharistickom kongrese v Pescare roku 1977 o. i. povedala: „Všetci budeme súdení z toho, čo sme urobili pre Ježiša, – nahého, hladného a väzneného. Hľadajme opusteného Ježiša, ktorý žije v našej blízkosti, dokonca v našom dome. Hľadajme chudobných v našich rodinách a robme im to, čo Ježiš robí nám…“
Hľaďme, aby sme vo svojom živote vykonali mnoho dobrého, vo svojom prostredí, v ktorom žijeme a za daných okolností… Aby nám Boží Syn nemusel raz povedať, že máme ruky i srdce síce čisté, ale prázdne. Každodennými skutkami lásky, často aj tými najmenšími, môžeme byť postavení medzi tých vyvolených a požehnaných v kráľovstve Boha Otca, ktoré je pripravené od stvorenia sveta.
spracoval o. Vlastimil