Narodený bez otca z Matky a bez matky z Otca
Bohozjavenie v byzantskom obrade
Vo všetkých kresťanských tradíciách Východu Bohozjavenie (Epifánia) oslavuje zjavenie vteleného Božieho Slova – a to v trojičnom a kristologickom kontexte. Liturgické texty zhrňujú základné tajomstvá kresťanskej viery: trojičné tajomstvo, vtelenie Božieho Slova a vykúpenie prijaté v krste – udalosť, ktorá sa slávi počas veľkého svätenia vody, ktoré pripomína Kristov krst a krst každého veriaceho kresťana. V byzantskej tradícii je Bohozjavenie (Epifánia) jedným z dvanástich veľkých sviatkov. Má obdobie predsviatku, ktoré sa začína 2. januára, a svoj posviatok, ktorý sa končí 14. januára. Tento čas chce ukázať, ako sa Cirkev, poslušná liturgii, pripravuje na slávenie veľkej udalosti spásy a ako ju prežíva osem dní, ktoré zviditeľňujú plnosť sláveného tajomstva.
Hymnické texty večierne a utierne (teda oficiálnej večernej a rannej modlitby cirkvi) pochádzajú od veľkých byzantských hymnografov, ktorí žili v období od 6. do 9. storočia. Jedná sa o Romana Sladkopevca, Sofróna Jeruzalemského, Germána Konštantínopolského, Andreja Krétskeho, Jána Damaského, Jozefa Hymnografa. Hymnické texty zdôrazňujú úžas a obdiv Jána Krstiteľa a celého stvorenia (anjelov, nebeskej klenby, vôd Jordánu) nad tým, v akej poníženosti sa zjavuje Kristus, keď sa odoberá prijať krst. Jedným z najvýznamnejších textov je veľké svätenie vody, ktoré sa slávi na konci večierne alebo na konci božskej liturgie, pričom voda sa svätí zvyčajne v krstnom prameni (teda v krstiteľnici) chrámu. Modlitba pripisovaná sv. Sofrónovi Jeruzalemskému, je dlhým textom, ktorý predstavuje samostatný obrad, hoci sa zvykne vkladať do večierne alebo do božskej liturgie.
Po speve tropárov pokračuje obrad veľkého svätenia vody viacerými čítaniami zo Starého a Nového zákona: jedná sa o tri úryvky z proroka Izaiáša (35, 1-10; 55, 1-13; 12, 3-6), potom o úryvok z listu svätého apoštola Pavla Korinťanom (1 Kor 10,1-4) a napokon o úryvok z Markovho evanjelia (9,1-11). Nasledujú prosby prednášané diakonom so vzývaním Svätého Ducha, aby posvätil vodu, aby sa táto stala prameňom odpustenia, očistenia a nového života pre pokrstených: „Aby táto voda bola posvätená pôsobením, mocou a príchodom Svätého Ducha. Aby nadpodstatná Trojica očistila túto vodu. Aby sme mohli byť osvietení svetlom poznania a zbožnosti príchodom Svätého Ducha. Aby sa táto voda mohla stať darom posvätenia, očistením od hriechov na uzdravenie duše i tela.“
Modlitba na posvätenie vody sa začína prvou časťou, v ktorej kňaz chváli božskú Trojicu, podobne ako v eucharistických anaforách: „Trojica nadpodstatná, najdobrotivejšia, najbožskejšia, najvšemohúcejšia, najprozreteľnejšia, neviditeľná, nepochopiteľná, stvoriteľská, nezrodená dobrota, nedosiahnuteľné svetlo.“ Modlitba sa potom obracia priamo na Krista titulmi, ktoré jasne naznačujú chalcedónsky kontext: „Oslavujeme ťa, Pane, milujúci človeka, všemohúci, večný kráľ, jednorodený Syn, narodený bez otca z Matky a bez matky z Otca. V predchádzajúcom sviatku sme ťa videli ako dieťa, v tomto sviatku ťa zasa vidíme ako dokonalého, keď si sa nám zjavil ako náš dokonalý Boh.“
Text modlitby na posvätenie vody pokračuje vyratúvaním spásonosných udalostí slávených vo sviatku. V dvadsiatich štyroch zvolaniach, ktoré sa začínajú slovom „dnes“, text modlitby nielen opisuje udalosti, ktoré sa stali v dejinách spásy a dnes sú pripomínané, ale slovo „dnes“ prijíma moc sprítomniť tieto udalosti v slávení a v živote Cirkvi: „Dnes milosť Svätého Ducha v podobe holubice zostúpila na vody. Dnes sa Nestvoreného z jeho vôle dotýkajú ruky stvorenia. Dnes sa brehy Jordánu Pánovou prítomnosťou premieňajú na liek. Dnes sme oslobodení z temnoty a žiarime svetlom božského poznania.“ Potom kňaz nasledovnými vetami, ktoré prednáša trikrát, úpenlivo prosí o posvätenie vody: „Veľký si, Pane, a zázračné sú tvoje skutky a nijaké slová nie sú dostatočné na oslavu tvojich zázrakov. Ty, Pane, kráľ a milujúci človeka, buď prítomný aj teraz príchodom svojho Svätého Ducha a posväť túto vodu. Ty sám aj teraz, Pane, posväť túto vodu svojím Svätým Duchom.“
Keď kňaz dokončí modlitbu na posvätenie vody, ponorí do vody oltárny ručný kríž ozdobený aromatickými bylinami, pričom sa trikrát spieva tropár sviatku: „Pri tvojom krste v Jordáne zjavila sa, Pane, poklonyhodná Trojica. Otcov hlas ti vydal svedectvo. Nazval ťa svojím milovaným Synom. Aj Svätý Duch v podobe holubice potvrdil pravdivosť týchto slov. Svojím zjavením si osvietil celý svet. Kriste Bože, sláva tebe.“ Na konci veriaci prichádzajú pobozkať kríž a kňaz ich kropí svätenou vodou, ktorú si veriaci potom podľa tradície berú so sebou domov.
Na záver by sme zdôraznili tri aspekty sviatku: V prvom rade je to zjavenie božstva v trojičnom kľúči: Kristov krst v Jordáne zjavuje Božie Slovo, ale zahŕňa aj zjavenie Otca a Svätého Ducha. Druhým momentom slávenia je zjavenie Kristovho spásonosného diela, ktoré sa stáva zjavným v krste a dovršuje sa v jeho ponížení. Tretí aspekt je slávenie Bohozjavenia, ktoré znamená aj sprostredkovanie poznania ľuďom o milosti Svätého Ducha, ktorá prichádza prostredníctvom krstnej vody.
Autor: o. Manel Nin, OSB
Preklad: o. Ján Krupa
Redakčná úprava: Andrej Škoviera