„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“
Boh je Láska, preto Boh povýšil lásku na zákon pre človeka „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Toto rob a budeš žiť!“Boh je Láska a prvé prikázanie je o milovaní Boha. Láska k Bohu sa v nás zapäli až vtedy, keď uveríme, že sme objektom jeho lásky, že sme milovaní Bohom. „A my čo sme uverili, poznali sme lásku, akú ma Boh k nám!“ Najprv sme uverili a potom sme skúsenostne poznali. Už v Starom Zákone Mojžiš takto zdôvodňuje Božiu starostlivosť, ktorá sa prejavila najmä vyslobodením z Egypta: „Pán sa k vám pripútal a vyvolil si vás nie preto, že by ste boli počtom prevýšili iné národy – veď ste najmenší zo všetkých národov -, ale preto, že vás Pán miluje..“ Ohlasuje nám čosi nepochopiteľné, že Absolútno, ktoré stvorilo celý vesmír, je milujúce Absolútno, že za všetkým čo existuje, nie je studená hmota a tvrdý kameň, ale plápolajúca Vrúcnosť, ohnivá Láska.
Teda veriť v Boha, v kresťanskom náboženstve, neznamená len veriť v absolútne bytie, ktoré stvorilo svet, ale veriť v Lásku. Uveriť v Lásku k sebe. Toto je ťažisko našej viery, ktoré zasahuje a mení situáciu v ľudskom srdci. Ten istý apoštol Ján na inom mieste dnešného čítania tvrdí: „A my čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám.“ I medzi nami ľuďmi je to tak. Niekto prichádza a vyzná mi lásku. Trebárs mi povie, že si bezo mňa nevie predstaviť svoj život. A ja môžem zareagovať rôzne: Môžem sa nad tým pousmiať a povedať mu: „Nerob si zo mňa dobrý deň!“, ale môžem jeho výpoveď zobrať aj vážne. A keď uverím v jeho slovo, začnú sa v mojom srdci odohrávať zaujímavé veci. Moje srdce sa roznežní, zaplaví ho radosť a mnoho iných pozitívnych vecí sa udeje, keď uveríme už len v ľudskú lásku. O čo väčšia radosť i nežnosť musí zaplaviť naše bytosti, keď si uvedomíme, že nie smrteľný človek, ale nesmrteľný a nestvorený Boh ma miluje, že On sa chce so mnou stretnúť v Slove i vo sviatostiach cirkvi.
o.Vlastimil