Ježiš nečistému duchu rozkázal, aby vyšiel z toho človeka – už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť…
V roku 1978 v nemeckom meste Ilfurt sa diabol „hral“ s dvoma chlapcami: 8 a 12 ročným. Šlo o skutočnú posadnutosť zlým duchom. Pod jeho vplyvom chlapci menili podobu, dostávali nadľudskú silu, že ich nebolo možné spútať, zúrili, vyslovovali neprirodzeným hlasom vo všetkých možných rečiach tie najhroznejšie rúhania. Pritom veľmi trpeli a trpeli aj tí, čo boli s nimi. Dejiny potvrdzujú prípady vyčíňania diabla. O jednom posadnutom hovorí aj dnešné evanjelium. Hovorí sa tu, že Ježiš dovolil diablom prejsť z posadnutého do svíň. Ježiš teda má moc aj nad diablom.
Nás môže napadnúť: „A kto sú vlastne zlí duchovia? Odkiaľ sa vzali?“ Vo vyznaní viery so modlíme: Verím v jedného Boha … Stvoriteľa všetkých vecí viditeľných i neviditeľných. Viditeľný svet je ten, v ktorom žijeme. To sme my a všetci ľudia vôkol nás. A neviditeľný svet, to sú duchovné bytosti: anjeli a zlí duchovia. V Biblii čítame, že všetko, čo Boh stvoril, bolo dobré. Teda Boh nemohol stvoriť diabla. Azda je teda diabol akýmsi opakom Boha? Teda zvráteným božstvom. Ani to nie. Potom by Ježiš Kristus nemohol diablovi rozkázať, ale nanajvýš s ním nejako zápasiť. Odkiaľ je diabol? Časť anjelov sa postavila proti Bohu a tento svoj stav trvá podnes. Diabol sa v pýche pokoriť pred Bohom nechce a ani nemôže. V žiarlivosti pozerá na človeka a usiluje sa i jeho obrať o večný život. Diabol pôsobí skryte, ale z času na čas aj tak, že ukazuje svoju moc cez prípady posadnutých ľudí, aby človek mal pred ním strach a hrôzu. Diabol nie vždy potrebuje a chce, aby sme sa ho báli. Diabol chce, aby sme s ním – doslova – komunikovali, spolupracovali. A tak nás pokúša.
Posadnutosti sa nám treba chrániť. Ako? Ponajprv uvedomiť si, čím som spútavaný. potom uveriť a veriť, že je možné východisko. Že Ježiš K. má moc nad všetkým. Že on je mocnejší ako celé peklo. A potom k nemu volať a v tomto volaní neustávať. V knihe Antona Kocha sa píše o mužovi, ktorý viedol svetácky život. Bol alkoholik a nemravník. Premrhával naraz celú výplatu, takže jeho rodina zažívala veľa bolesti, biedy a trápenia. Vo farnosti, kde muž býval, sa konali misie- Manželka ho prosila, aby s ňou šiel. On však rezolútne povedal: „Ja neznesiem, aby mne niekto niečo zakazoval. Ja chcem byť slobodný!“ Žena sa však nedala a uprosila ho. Trval však na tom, že bude len vzadu. Keď prišli do chrámu, našiel si miesto a potom si všimol, že rovno pred ním je nádherný obraz Ježiša Krista v životnej veľkosti. Jeho zrak utkvel v rane Kristovho srdca. V tom začala misijná kázeň. Bola o tom, že sestre Margite Márii Alacoque Ježiš v zjavení povedal: „Hriešnici nájdu v mojom prebodnutom srdci zľutovanie. Vlažné duše sa stanú horlivými. Horlivé dokonalými. Poďte ku mne, ja vás milujem!“ Tieto slová padali do jeho duše ako tichý jarný dážď. Pomaly si uvedomoval svoju skutočnosť. Vypočul si celú kázeň. Potom ostal sedieť nehybne v lavici. V duchu si rozhodne povedal: „Koniec!“ Keď sa po kázni začalo spovedanie, rázne vstal. Jeho minulosť bola pochovaná. Domov prišiel nový človek. Manželke povedal: „Doteraz som ti bol na ťarchu. Odteraz ti chcem byť na radosť.“
Kiežby sme si uvedomili, že často spolupracujeme so zlým a dávame sa mu spútavať. Ježiš Kristus má riešenie. On je to riešenie. Prijmime ho, verme jemu. ON nás zachráni ! S ním sme silný ! ON je Víťaz !
o. Vlastimil