GRÉCKOKATOLÍCKA   CIRKEV  ZALUŽICE

20. nedeľa po ZSD

Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“  Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ 

Mládenca, hovorím ti, vstaň! Ježišovo slovo má nielen moc uzdravovať, ale aj kriesiť mŕtvych. Tak ľudia zakúšajú, že (v Ježišovi) „Boh navštívil svoj ​​ľud“. Typické pre Lukáša, všetko je zasadené do Ježišovho súcitu. Nedeľné evanjelium nám opisuje reakciu Ježiša na úmrtie mladého človeka. Ježiš išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Stalo sa to práve vtedy, keď išiel Ježiš okolo, aby zjavil svoj postoj ku smrti, aby potvrdil, to čo zjavuje už SZ, že Boh smrť neučinil a nemá v nej záľubu. Boh je Život.

Mŕtveho vynášali z mesta, lebo mŕtvy už nemá účasť na dobrodení živých, na ľudskom spoločenstve. Evanjelista podotýka, že tento mŕtvy bol jediný syn matky, ktorá bola vdovou. V staroveku túto ženu očakával veľmi ťažký osud. Žena bez mužského ochrancu bola takmer človekom bez práv. Prežila dvojnásobný žiaľ. Zažila bolesť nad stratou manžela a teraz vyprevádzala svojho jediného syna.
„Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“ Možno pre svoje slzy nebola schopná ona vidieť Pána, ale evanjelium zjavuje, že si Ježiš všimol. Nejednal s ňou ako s cudzou a neznámou, ale ako so svojou vlastnou matkou, ako so svojou sestrou a dcérou. Keby sme mohli aspoň nachvíľu vstúpiť do Ježišovho súcitného srdca, objavili by sme v ňom Boží súcit s človekom. Boh sa v Ježišovi zjavuje aj ako Súcit. Pán Ježiš nás učí: Plakať s plačúcimi a radovať sa s radujúcimi. V Ježišovom srdci je Všemohúci Boží Súcit, ktorí ústi do činov. Jeho súcit je zdravý a neochromuje jeho schopnosť konať, ale naopak prebúdza ju. Jeho súcit je Všemohúci.

o. Vlastimil

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.